1. Téma: Dôstojnosť
2. Predmety: etická výchova, občianska výchova
3. Vzdelávací program: ISCED 2C – nižšie stredné odborné vzdelanie pre žiakov s mentálnym postihnutím
4. Ročník: 1. – 3. ročník odborného učilišťa
5. Cieľová skupina: žiaci s mentálnym a kombinovaným postihnutím vo veku 14-18 rokov
6. Rozsah vyučovania: 2 vyučovacie hodiny
7. Ciele vyučovacej hodiny:
a. kognitívne:
žiak dokáže:
– rozlišovať a využívať pojmy dôstojnosť, sebaúcta;
– rozpoznať dôležité životné hodnoty;
– prijímať seba takého, aký je, aj s prehrami a s chybami;
b. afektívne:
žiak dokáže:
– vyjadriť svoj názor a zaujať postoj;
– prejaviť záujem a aktivitu v oblasti dôstojnosti, sebaúcty;
– identifikovať a vyjadriť vlastné prežívanie a city;
– získať informácie o sebe, učiť sa spoznávať svoju osobnosť, meniť sa k lepšiemu;
– uvedomiť si, akceptovať názory iných;
c. psychomotorické:
žiak dokáže:
– vyjadriť sa pohybom aj písaným slovom, pričom využíva čo najviac zmyslov;
– vstupovať do rol, vcítiť sa a prirodzene sa v nich vyjadrovať;
8. Kompetencie:
komunikácia v materinskom jazyku: rozvíjať komunikačné zručnosti, vyjadrovať myšlienky, názory a stanoviská, v bežných komunikačných situáciách dokázať adekvátne uplatniť pojmy dôstojnosť, sebaúcta;
digitálne kompetencie: rozvíjať schopnosť pracovať s textovými informáciami;
spoločenské a občianske kompetencie: rozvíjať schopnosť vyjadriť stanovisko;
kultúrne povedomie a vyjadrovanie: rozvíjať schopnosť vyjadriť vlastné pocity a myšlienky;
9. Vyučovacie formy: skupinové, individuálne;
10. Prostriedky/Pomôcky: videotutoriál, scenár, papier, farbičky, rôzne obrázky, stoličky, lopty;
11. Metódy: zážitkové metódy, predovšetkým metódy tvorivej dramatiky, riadený rozhovor, narácia (rozprávanie) učiteľa, názorná metóda, skupinová práca – práca vo dvojici, asociačný kruh, spontánna improvizácia, hra v situácii, hra rol;
12. Postupy:
– motivácia – práca s videotutoriálom (pozeranie a rozbor videa na tému Dôstojnosť);
– hry a cvičenia na sebapoznávanie (uvoľnenie, koncentrácia, pozornosť);
Bacil Cecil – Jeden z vás je bacil, ktorý šíri choroby (určíme dopredu, akým spôsobom – fúknutím, dotykom, zvukom). Choroby môžu byť rôzne – žmurkavka, trasľavka, smradľavka, mľaskavka, plakavka a podobne. Bacil sa šíri dovtedy, kým chorobu nedostanú všetci. Vtedy hru stopneme, hráči znehybnejú a príde ďalší bacil. Choroby striedame, prípadne kombinujeme (k jednej chorobe sa pridá tá druhá atď.).
Autobus – Žiaci sedia na stoličkách, ktoré sú voľne rozmiestnené v miestnosti, blízko seba. Jedna stolička je voľná, jeden žiak je revízorom, ten stojí. Úlohou revízora je sadnúť si na voľnú stoličku. Na tú ale môže sadnúť ktokoľvek zo skupiny, čím sa uvoľní jeho stolička. Tak beží voľná stolička po miestnosti a revízor sa snaží sadnúť si na túto stoličku. Nikto nesmie sedieť na dvoch stoličkách naraz alebo stoličku kryť nohou. Ak si revízor sadne, je vybraný ďalší dobrovoľník, ktorý bude hrať revízora.
Čo nás spája – Aktivitu začína jeden dobrovoľník, stojaci vo vzdialenosti 5 – 6 metrov od skupiny ostatných účastníkov. Hovorí – „Po mojej pravej ruke hľadám toho, kto má rád čokoládu.“ – alebo iný výrok tohto typu. Zo skupiny vyrazia spravidla viacerí účastníci, ale len jeden sa dotkne pravej ruky „vyzývateľa“ ako prvý a ostane ju držať. Ostatní sa vrátia späť do skupiny. Dobrovoľník opäť hovorí – „Po mojej ľavej ruke hľadám toho, kto má teraz dobrú náladu!“ Situácia sa opakuje. V hre pokračuje výrokom ten účastník, ktorý mal rád čokoládu a po ňom ten, ktorý mal dobrú náladu. Hra sa dostane do štádia, keď sa všetci účastníci držia za ruky, len poslední dvaja majú ešte voľné ruky. Ich úlohou je nájsť jednu spoločnú vec, na ktorú majú rovnaký názor tak, aby sa kruh uzavrel.
Slepý umelec – Žiakov rozdelíme do dvojíc. Každá dvojica sa posadí chrbtom k sebe. Jednému dieťaťu vo dvojici dáme obrázok. Druhé dieťa musí znovu nakresliť obrázok, ktorý mu druhý opisuje bez toho, aby mu prezradil, čo to je.
Počítame do 20 – Žiaci stoja v kruhu. Ich úlohou je, aby ako skupina zvládli počítanie do dvadsať tak, aby v jednom momente povedal jedno číslo iba jeden účastník. Nie je dovolené dohodnúť sa vopred na žiadnom spôsobe. Ak sa stane, že dvaja alebo viac účastníkov povedia naraz jedno číslo, počítanie sa začína od začiatku. Cieľom je posilniť reagovanie účastníkov na seba navzájom, odhadnúť reakcie a vystihnúť správny moment.
Lopty – Žiaci vytvoria kruh a vezmú si jednu loptu. Dohodnú sa na presnom poradí, kto bude komu loptu hádzať. Keď si zvyknú na ustálené poradie, pridajú druhú, tretiu loptu…, až kým sa na ne dokážu sústrediť. Namiesto lopty môžeme použiť aj čiapky, rukavice alebo pokrčený papier.
Videotutoriál:
