Verbálna a neverbálna komunikácia – Metodický list č.15

1. Téma: Verbálna a neverbálna komunikácia
2. Predmety: rodinná výchova
3. Vzdelávací program: ISCED 2C – nižšie stredné odborné vzdelanie pre žiakov s mentálnym postihnutím
4. Ročník: 1.-3. ročník praktickej školy
5. Cieľová skupina: žiaci s mentálnym a kombinovaným postihnutím vo veku 14 – 18 rokov
6. Rozsah vyučovania: 2 vyučovacie hodiny
7. Ciele vyučovacej hodiny:
Cieľom VH je prepojiť vzdelávacie oblasti – človek a hodnoty, jazyk a komunikácia. Žiaci by si mali osvojiť vedomosti a zručnosti, ktoré podmieňujú kultivované vzťahy, v komunikácii – verbálnej a neverbálnej, pri uplatňovaní prvkov dramatickej výchovy.

a. kognitívne:

žiaci dokážu:
– vymenovať a charakterizovať postavy z príbehu;
– slovne opísať komunikáciu, verbálnu či neverbálnu, vhodnú, nevhodnú, slušnú;
– uvedenými aktivitami majú pochopiť a verbalizovať súvislosti vo vzťahoch;
– primerane reagovať v konkrétnych situáciách;

b. afektívne:

žiaci dokážu:
– zapojiť sa do spoločných činností v kolektíve spolužiakov;
– vžiť sa do postavy príbehu a rešpektovať pravidlá hry;
– prostredníctvom metód dramatickej výchovy zažívať situácie a prezentovať svoje návrhy riešenia okolností, ktoré môže ponúkať aj reálny život;

c. psychomotorické:

žiaci dokážu:
– transformovať informáciu na psychomotorickej úrovni;
– vstupovať do roly a vcítiť sa do prežívania postáv;
– vyjadriť sa pohybom, pri využití viacerých zmyslov;
– za pomoci facilitátora reagovať aj v nečakaných situáciách – verbálne aj neverbálne;

8. Kompetencie:

komunikácia v materinskom jazyku: schopnosť vyjadrovať sa v spisovnom jazyku;
digitálne kompetencie: možnosť rozvoja technického myslenia, schopnosť prakticky využívať teóriu;
spoločenské a občianske kompetencie: schopnosť pracovať v tíme, schopnosť akceptovať iný názor, ochota pomôcť;
kultúrne povedomie: schopnosť vnímať a prežívať emócie, prezentovať sa verbálne alebo neverbálne;

9. Vyučovacie formy: skupinové, individuálne;

10. Prostriedky/Pomôcky: videotutoriál „Verbálna a neverbálna komunikácia“ – TV Terapeut, tamburína, perá, bábky – chlapec/študent, dievča/princezná, čiapka pre hlásnika, tabuľa, flipchart, text z príbehu O princeznej, ktorá nehovorila;

11. Metódy: zážitkové metódy tvorivej dramatiky vytvárajú uvoľnenú a tvorivú atmosféru; použité metódy dramatickej výchovy sú súčasťou zážitkového vyučovania; riadený rozhovor, narácia, názorná metóda, skupinová práca – vo dvojici, trojici, improvizácia, hra rol, brainstorming, etuda – aktívna participácia žiakov na tvorbe etudy; praktické uplatňovanie komunikačných techník (haptika, proxemika, posturika, kinezika, paralingvistika, komunikácia pohľadom, slovom) hravou formou;

12. Postupy:

1. VH pred videotutoriálom /O princeznej, ktorá nehovorila/
V súlade s témou aplikovať so žiakmi formou hier verbálne a neverbálne komunikačné techniky:

Kráľ nie je doma
Kráľ sa vrátil z bojovej výpravy porazený a nervózny. Dvorania sa preto správajú tak, aby ho nerušili – sedia na svojich miestach a štrikujú, hrajú šach, vyšívajú či čítajú. Uprostred stojí „kráľ“ a keď udrie palicou o zem, zvolá: „Kráľ nie je doma!“ Všetci vyskočia, behajú sem a tam, sú hluční, pokým zase kráľ udrie palicou o zem a zvolá: „Kráľ je zase doma!“ Všetci stíchnu, sadnú si a venujú sa pokojnej činnosti.

Na prechádzke
Žiaci sa prechádzajú po priestore. Na signál tamburíny sa zastavia pozdravia okoloidúceho očami, podaním ruky, pozdravom. Opakujeme viackrát. Na signál a pokyn učiteľa následne utvoria trojice v Súsošiach, ktoré na signál ožívajú a vytvárajú komunikačné situácie.

Asociačný kruh
Žiaci s vyučujúcim sedia v kruhu. Jeden žiak povie slovo, ďalší povie slovo, ktoré začína na posledné písmeno predchádzajúceho slova – napr.: kráľ – les – slnko…

Hlásateľ/ka
Žiaci rozdelení do skupín plnia úlohu: pripraviť a ohlásiť v TV nasledujúci program – napr. večerníček, rozprávku alebo detský program. Každá skupina si zvolí jedného zástupcu. (Predtým, ako správni hlásatelia, si precvičíme dýchanie aj hovoridlá: nádych – výdych – brumendo.)

Učiteľka hlásateľka
Ohlási nasledujúci program – videotutoriál: O princeznej, ktorá nehovorila
Sledovanie videotutoriálu

2. VH po videotutoriáli – etuda na základe videného

Osoby a obsadenia: hlásnik – učiteľ/ka; žiaci – dvorania, princezná, študent; pri aktivitách hru a akciu rozohráva facilitátor – učiteľka a asistent učiteľa.
Dvorania: Prechádzajú sa po dvore – zdravia sa pohľadom, úklonom, úsmevom, potľapkaním po pleci, podaním ruky či slovom.
Hlásnik s tamburínou: „Na známosť sa všetkým dáva, že princezná nerozpráva.“ – Dvorania – reakcie – prechádzajú sa, rozprávajú a operujú s touto vetou vo forme otázok a konštatovaní).

Hlásnik: „Kráľ je z toho nervózny.“ Signál tamburínou – Dvorania reakcie – (ticho, utiahnuto, šepot), aby ho nehnevali. Signál tamburínou: „Kráľ nie je doma.“ – Dvorania sa rozprávajú, behajú, je rušno. „Kráľ je doma“ – reakcie … a pod.

Hlásnik: „Takto to nemôže byť, musíme to vyriešiť.“ Žiaci rozdelení do skupín. Zasadne rada. Úloha pre skupiny: vymyslieť oznam, napísať, nakresliť, vyhlásiť a rozniesť ho do celého kráľovstva, že princezná potrebuje pomoc.

Bubeníci z jednotlivých skupín odprezentujú svoje oznamy a roznesú ich do celého kráľovstva.

Kráľovský dvor nečaká na záchranu so založenými rukami, chcú pomáhať aj sami.

Hlásnik: „Prichádza princezná! Potešte ju darčekom alebo slovom.“ Dvorania vytvoria alej v rozstupe jeden meter. Princezná prechádza alejou – dvorania ju pohládzajú, rozprávajú k nej, darujú darček. (Predpokladáme, že na základe videnej etudy sa im podarí, aby princezná prehovorila). Ak neprehovorí pokračuje hlásnik.

Hlásnik: „Pozrite sa, ľaľa, tam, prichádza sem mladý pán“ (facilitátor). Pokúsi sa o komunikáciu s princeznou, aby prehovorila.

Videotutoriál: